Jedinečnosť osobnosti každého z nás

Autor: mickey kovacik | 28.3.2011 o 12:11 | (upravené 28.3.2011 o 12:24) Karma článku: 2,65 | Prečítané:  634x

Dlho som uvažoval ako začať, aby som vás zaujal a zároveň nezačal hneď slovami “zmeňte svoj postoj a buďte sami sebou” a tak si problematiku, ktorou sa zaoberám spájam so súčastnou životnou situáciou na Slovensku a v Českej Republike

Napriek tomu, že sa píše rok 2011, v tychto dvoch krajinách ,sa ľudia snažia podobať určitému “ideálu” ktorý je vytvorený ľuďmi s podobnými znakmi. Hovorím o znakoch vonkajšieho vzhľadu, správania, vyberania spoločnosťi. Od roku 1989 je na Slovenku a ČR zavedená demokracia, ktorá nám dáva možnosť výberu ako žiť a ako sa správať. Síce už viac ako 20 rokov žijeme v tomto politickom systéme, mám pocit, že myslenie ľudí sa zastavilo v čase komunizmu. Je normálne, že ešte stale sa tu rieši diskriminácia menšín? Že ľudia menšinových etnických skupín sa musia večer po Prahe prechádzať v skupinkách aby neboli napadnutí? Je normálne, že homosexuálovia sa radšej združujú v kluboch pre nich špecialne vytvorených, aby sa nestali terčom posmeškov?

Poznám veľa životných príbehov, ktoré s touto problematikou súvisia, ale vypichnem ten, ktorý ma zaujal najviac. Týka sa dospelého muža, ktorý pri svojom dospievaní zistil, že je gej. Celá spoločnosť by ho zavrhla a tak sa rozhodol spraviť z tejto skutočnosti tajomstvo. Oženil sa a mal deti. V jeho živote však bolo neustále nešťastie a tak sa rozhodol svoje problémy riešiť podvádzaním manželky s inými mužmi: Pravda vyšla najavo a netrpel iba on ale aj celá jeho rodina. Ľudia sa hlúpo začali pýtať prečo to spravil a prečo sa nepriznal. A ja sa pýtam prečo sa oni tak hlúpo pýtaju, Radše si položme otázku: Čo ho donútilo aby nebol sám sebou ale hral sa na niekoho iného? Bola to spoločnosť. To isté sa týka rasizmu alebo napríklad iného vzhľadu. Prečo sa ľudia boja dať na hlavu klobúk pokiaľ ho nemajú jeho kamarati? Pretože my ostatní , ktorí sa držia spoločenského “ideálu” majú s tým problem.

Pri rozoberaní takéhoto problému sa vačšina spoločnosti tvári, že sa ich to netýka a nemajú s tým problem. Ale zamyslite sa sami, koľko krát ste sa pozreli na “divne” oblečených ľudí kyslým pohľadom alebo vám prišlo smiešne. Koľko krát ste vyslovili slovo “buzerant” pri pohľade na geja? A prečo?

Tieto problémy sa však netýkajú iba rasizmu, homosexuality, či náboženstva. Týkajú sa každého z nás, kto sa cíti niečim iný a má problem to ukazáť na verejnosti.

Väčšina z nás túži isť do L.A. alebo do New York City. Tieto mestá sú presnou ukážkou toho, ako by to malo vyzerať. Ľudia sa tam cítia slobodní! Neboja sa úkázať svoju pravú tvár. Snažme sa to zmeniť a rešpektovať ostatných. Zmeňme naše negatívne reakcie na nenápadné počudovanie a neskôr na stav, kedy nám to príde normálne. Priblížme sa životu v L.A. a nesťažujme sa, že v našich krajinách je všetko pozadu. Dôvody prečo prejaviť a ukázať okoliu svoje pravé “ja” sú jasné! Človek sa cíti slobodnejší. Neťaží ho pocit samoty, neodlučuje sa od spoločnosti. Cíti sa sám sebou a to mú dáva pocit voľnosti a sebarealizácie.

Ďalším faktorom, ktorý pri individualizme zohráva veľkú úlohu je sebavedomie. Človek sa s ním musí naučiť pracovať. Músí sa snažiť posúvať ďalej a nie len stáť niekde v rohu a usilovať sa o to nech si ho nikto nevšimne.

Pri riešení tejto problematiky vás určite napadnú argumenty: “Prečo sa nepozastaviť nad ľuďmi iného vzhľadu, keď to bol ich zámer. Myslím si, že len naozaj male percento ľudí má v úmysle pobúriť. Skôr chcu šokovať, zaujať. Ale nikto nestojí o negativne reakcie a osočovanie.

Mojim zámerom je, aby sa každý z nás cítil sám sebou, nemusel skrývať svoju pravú tvár a nemal strach z toho, že vyčnieva z radu. Snažme sa zmeniť náš postoj a buďte si istí, že sa vám to vráti, pretože každý z nás je iný a určite nastanú momenty kedy práve vy budete tí, ktorí v určitej veci s davom nesplývajú.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?